Nominácia za inšpiratívny príbeh mladej spisovateľka a prozaičky, ktorá našla lásku v písaní románov. Napriek neľahkým životným skúškam, našla silu a odhodlanie, ktoré je inšpiráciou a povzbudením nie len pre mládež.

Michaela Mihoková vyštudovala odbor masmediálna komunikácia na univerzite v Trnave, odkiaľ aj pochádza. Píše knihy a momentálne pracuje pre portál netky.sk. Sama o sebe sa vyjadrila, že veľa číta a miluje chvíle, keď si môže dať slúchadlá do uší, počúvať hudbu a premýšľať nad tým, čo cíti, o čom sníva alebo jednoducho spomína. Učí sa vychutnávať si každú chvíľu, nepodliehať stresu, pretože je občas až priveľmi zodpovedná a to ju niekedy privádza do situácií, keď je v napätí. Je perfekcionistka, ale pri jej piatich malých synovcoch sa naučila, že je to práve nedokonalosť, ktorá je v živote to najlepšie.

V roku 2017 debutovala románom Poškvrnená. Jej príbehy sú primárne určené ženskému publiku, ale Michaela sa vždy snaží dávať do svojho písania aj čosi hlbšie. Ako človek, ktorý sa stretával a stále sa stretáva s predsudkami, považuje za povinnosť a zároveň i česť, že môže prostredníctvom niečoho takého krásneho ako je literatúra upozorňovať na tieto problémy. Hrdinov v jej knihách tvorí tak, aby ukazovali, že nenávisť plodí iba ďalšiu nenávisť a že aj keď sme rozdielni, tak sme si rovní.

Michaela Mihoková je literárne aktívna od roku 2017. Najkrajší okamih pre ňu bol vojsť do kníhkupectva nájsť tam knihu s jej menom. Ale krásne sú pre ňu aj tie chvíle, keď sa v nej príbeh rodí. Zbožňuje, keď môže písať, keď sa s hrdinami len oboznamuje; je nadšená z toho, že si vybrali práve ju, aby jej vyrozprávali ich príbeh. Navyše sú tu aj odozvy čitateľov, ktoré sú pre ňu tiež dôležité, ako napríklad, keď jej jedno dievča žijúce v osade napísalo, že vďaka jej knihám sa nehanbí za to, kým je. V jej aktivitách ju posúva vpred každé jej životné obdobie, či je to smiech alebo slzy, všetko je pre ňu dôležité a významné.

Ľuďom sa snaží pomáhať tým, že vo svojom románe spája oba svety. Počas jednej z literárnych besied sa Michaele stalo, že sa z publika postavila jedna Nerómka a povedala jej, že keď sa začítala do jej knihy, mala najskôr predsudky, že bude Rómov len chváliť a glorifikovať ich, ale nakoniec zistila, že celá problematika bola podaná veľmi ľudsky. V tom je približne zhrnuté to, o čo sa Michaela snaží. Píše aj o problémoch; o tom, že ani Rómovia, ani Nerómovia nie sú dokonalí, že rasizmus začína tam, kde si jedna rasa začne myslieť, že znamená niečo viac, ako tá druhá. Píše o tom, aké to je, keď vás ľudia odsúdia na základe niečoho, za čo nemôžete, a o tom, aký vplyv to má, napríklad, na deti.

Michaela Mihoková určite plánuje ďalej písať – knihy ale rovnako aj články, v ktorých sa zaoberá otázkami rasizmu a chcela by v tom pokračovať. Nevie s určitosťou, čo bude ďalej, ale kým bude vládať, dovtedy bude tvoriť.

Knihy, ktoré napísala, si nevydáva sama, ale zverila ich do rúk vydavateľstiev. Ich vydávanie by, samozrejme, nebolo možné ani bez čitateľov a podpory, ktorej sa jej dostáva či už od rodiny alebo priateľov. Michaela tvrdí, že ak by sa bohatstvo dalo merať na základe veľkosti podpory, tak by bola určite jeden z najbohatších ľudí.