Minulý týždeň sme navštívili Základnú školu v Muránskej Dlhej Lúke, laureáta Roma Spirit 2015 v kategórii Spoločnosť a zamestnávateľ. Ocenenie dostali za vybudovanie otvorenej školy, ktorá mení životy detí aj dospelých a prispieva k vzájomnej tolerancii i búraniu predsudkov. Presvedčili sme sa o tom aj my, keď nás pozvali na špeciálne Prvé sväté prijímanie pre ich deti.
ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke navštevuje momentálne 72 žiakov. Sú to žiaci z neďalekej rómskej osady Rúbanka. Školu vedie pani riaditeľka Monika Podolinská. Spolu s ostatnými pani učiteľkami vytvára pre deti priestor, kde sa nielen učia, ale sem i rady chodia. Je to malá škola, pár krokov od osady, výnimočná hlavne prístupom k deťom, ktoré tu nájdu lásku, porozumenie a radosť. Učiteľky sa snažia, aby si žiaci okrem vedomostí odniesli aj pekné spomienky a pocit, že na svete je niekto, komu na nich záleží.
Možno aj preto sa riaditeľka Monika Podolinská s obecným pánom farárom rozhodli deti pripraviť na Prvé rómske sväté prijímanie. V dedine sa ťažko nájde človek, ktorý by si niečo takéto pamätal. Možno tie najstaršie tetušky či dedkovia, z doby, keď sme sa ešte nenechali ovládať strachom z niečoho iného, rozdielneho. Deti zo ZŠ o tom snívali už dávno, veď ktoré dievča by sa nechcelo cítiť ako princezná v krásnych bielych šatách a ktorý malý chlapec by nechcel na seba obliecť oblek a stať sa aspoň nachvíľu „veľkým chlapom“?
„Keď som sa zamyslela nad tým, prečo doteraz táto sviatosť u nás nebola“, hovorí Podolinská, „nebola to podľa mňa otázka toho, či deti a ich rodičia chceli, nechceli, či im to niekto nedovolil. Myslím si, že to bola otázka dôvery voči pánovi farárovi.. Až tento farár si po takom 2 až 3 ročnom pôsobení na tieto deti dokázal získať ich dôveru a začali mu dôverovať i rodičia.“
A aké to teda bolo? Verte či nie, krásne. Bol to špeciálny deň nielen pre deti, ale i pre nás. Stáli sme pred farou, rozprávali sa s pánom farárom a v tom sa ozvala hra gitár a rómsky spev. Z diaľky sme videli malé slečny v bielych šatách, po ich bokoch stáli muzikanti a vyhrávali. Nasledovali ich chlapci, no a za nimi skoro celá osada v šatách a oblekoch. Takýto sprievod sa nevidí ani vo filmoch. Zapojili sa i páni policajti, ktorí popri meraní rýchlosti zastavili premávku a deti prebehli na poslednú skúšku na faru. Aké len boli hrdé. A my sme mali čo robiť, aby sme sa pretlačili cez ich rodiny s táckami plnými koláčov a iného pohostenia. Počas obradu deti ani nemukli, len vzrušene sedeli a hltali každé slovo kňaza. A tie ich úsmevy či iskričky v očiach… Po obrade nasledovalo fotenie, hostina, koláče, spev, tanec a veselica do rána. Či práve táto udalosť ovplyvní ich ďalší život a do akej miery, si v tejto chvíli netrúfame povedať. No veríme, že na svoje Prvé sväté prijímanie deti z Muránskej Dlhej Lúky tak skoro nezabudnú.
