Finalista Roma Spirit
Pracovné zameranie
Rádio Litera dlhodobo vytvára priestor pre rómsku literatúru a kultúru. Aktívne prispieva k rómskej inklúzii, podporuje interkultúrny dialóg a prostredníctvom otvárania rómskych tém a prezentácie ich umenia približuje rómsku kultúru širokej verejnosti. Vo svojom vysielaní systematicky odbúrava negatívne stereotypy, prináša hlbší pohľad do rómskej identity a histórie a úvahy o sile ľudskej dôstojnosti a rešpekte.
Rádio Litera dlhodobo vytvára priestor pre rómsku literatúru a kultúru. Aktívne prispieva k rómskej inklúzii, podporuje interkultúrny dialóg a prostredníctvom otvárania rómskych tém a prezentácie ich umenia približuje rómsku kultúru širokej verejnosti. Už sedemnásť rokov pôsobí ako jeden z okruhov Slovenského rozhlasu STVR.
Vzniklo ako špecializovaná digitálna programová služba s nepretržitým 24-hodinovým zameraním na umelecké slovo, literatúru, poéziu, prózu a rozhlasovú drámu. Rómska téma rezonovala v rádiu už od jeho začiatkov. Vyvrcholením bol v roku 2013 Rómsky dvojtýždeň, ktorý bol pripravený pri príležitosti Medzinárodného dňa rómskeho jazyka a komplexne priblížil život a kultúru Rómov s cieľom odbúravať predsudky. Priestor dostala rómska poézia, rozprávky či odborná historická esej. Projekt tak cez umelecké slovo a osvetu aktívne prispel k búraniu negatívnych stereotypov a podpore multikulturalizmu. Počas tematických týždňov zameraných na významné slovenské a svetové ženské osobnosti do širšieho celospoločenského kontextu úspešne integrovalo tému rómskej identity, a to cez osudy dvoch výnimočných žien. Poslucháči spoznali príbeh prvej rómskej spisovateľky Eleny Lackovej, ktorá v rómčine písala rozprávky i divadelné hry, ako aj trojdielnu povesť o legendárnej virtuózke Cinke Panne.
Rádio Litera svojím vysielaním systematicky odbúrava negatívne stereotypy a prináša hlbší pohľad do rómskej identity a histórie. Predstavuje autentickú rómsku literatúru, vrátane čítania z diel, ktoré mapujú neľahké osudy ľudí, hľadanie sebaúcty a povojnovú osvetu. Prináša úvahy o absencii súčasných rómskych hlasov v kultúre, úvahy o sile ľudskej dôstojnosti a rešpekte. Prostredníctvom umeleckého slova a dialógu dáva Rómom ich vlastný hlas a konkrétnu tvár v majoritnej spoločnosti.
V roku 2025 sa téme rómskeho etnika venovala esej Moniky Zumríkovej Kekeliakovej o Kukučínových Vianočných oblátkach a poviedke Hody. Autorka poukázala na to, že obraz rómskej komunity sa u Kukučína miestami folklorizuje, spája s poverčivosťou a sociálne stigmatizuje. Rómske i židovské minority sú zaťažené dobovým klišé. Postavy z týchto minorít sú potom zobrazované ako prefíkané či žobravé. Táto kritická reflexia v Rádiu Litera tak prispela k hlbšiemu akademickému dialógu o zakorenených etnických stereotypoch v našom kultúrnom a literárnom dedičstve. Prostredníctvom čítania a nových interpretácií pomáha hlbšie vnímať skryté a citlivé vrstvy umeleckých diel. Pomáha odhodiť naučené kultúrne nánosy, kriticky premýšľať o texte a hľadať v literatúre priestor, ako porozumieť svetu, v ktorom žijeme.
„Chcela by som docieliť, aby sa do centra pozornosti dostali umelecké diela, v ktorých sú priamo rómske hlasy. Tak, aby sme nehovorili za Rómov z pozície majority, ale aby hovorili Rómovia a Rómky sami a samé za seba. Vyhľadávam také spôsoby, ako by sa k tomuto dalo priblížiť.“
- Veronika Dianišková, Rádia Litera
