V roku 2025 prijalo mesto Prešov do svojich škôl 36 rómskych žiakov zo vzdialenej obce Malý Slivník. Týmto rozhodnutím pre ne vytvorilo stabilitu vo vzdelávaní a podmienky na začlenenie sa do kolektívu. Mesto Prešov týmto rozhodnutím prevzalo zodpovednosť nad rámec svojich povinností, nehľadalo vinníka ale hľadalo spôsob, ako zabezpečiť, aby deti nezostali na okraji vzdelávacieho systému. Týmto krokom otvorilo desiatkam detí dvere do budúcnosti.

Prešov je krajské mesto na východnom Slovensku s približne 82000 obyvateľmi, na ktorého území žije približne 3500 ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Ich najväčšia časť žije v lokalite K Starej tehelni. Mesto v tejto časti dlhodobo zabezpečuje terénnu a komunitnú sociálnu prácu a priamo v lokalite obnovilo komunitné centrum, aby poskytovalo služby priamo tam, kde ich ľudia potrebujú. Dôležitou témou mesta je bývanie a podpora rodín v bytovej núdzi, ale aj oblasť školstva, v ktorej nastal výrazný posun.

V roku 2025 prijalo mesto do svojich škôl 36 rómskych žiakov zo vzdialenej obce Malý Slivník. Týmto rozhodnutím sa pre nich podarilo obnoviť stabilitu vo vzdelávaní a vytvoriť podmienky na ich skutočné začlenenie. Deti sa postupne stali súčasťou triednych a školských kolektívov, zapájajú sa do školského života, aktivít a súťaží a dostávajú príležitosť rozvíjať svoje schopnosti aj mimo vyučovania. Výnimočnosť prístupu mesta Prešov spočíva najmä v okolnostiach, za ktorých sa rozhodlo konať. Keď pre deti nebolo možné nájsť riešenie v bližšom okolí, Prešov napriek výraznej vzdialenosti, 20 km od ich bydliska, povedal áno. Pozornosť venuje ich začleňovaniu do školského kolektívu, spolupráci s rodinami, podpore pedagógov aj vytváraniu bezpečného prostredia pre všetkých žiakov školy.

Prešov prevzal zodpovednosť nad rámec svojich povinností, nehľadal vinníka, hľadal spôsob, ako zabezpečiť, aby deti pre svoj pôvod, miesto bydliska alebo sociálnu situáciu nezostali na okraji vzdelávacieho systému. Týmto krokom otvorilo mesto Prešov desiatkam detí dvere do budúcnosti.

„Mesto vychádzalo zo základného presvedčenia, že žiadne dieťa nemôže zostať bez reálne dostupného vzdelávania len pre miesto svojho bydliska, etnický pôvod alebo náročnosť situácie, v ktorej sa ocitlo, vzdelanie totiž rozhoduje o ďalšej životnej dráhe dieťaťa. Ak je prístup k nemu prerušený alebo sprevádzaný opakovaným odmietaním, dieťa stráca nielen vyučovanie, ale aj pocit bezpečia, dôvery a vlastnej hodnoty a preto bolo dôležité konať rýchlo, citlivo a tak, aby sa deti v novej škole nestali iba prijatými žiakmi, ale jej prirodzenou súčasťou. Verejná zodpovednosť sa nekončí na administratívnej hranici mesta.“