Národný projekt Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave sa venuje problému predčasného ukončenia školskej dochádzky. Jeho cieľom je pomôcť školám rozpoznať žiakov a žiačky v riziku skôr, než zo školy odídu, ponúknuť im podporu a zabrániť následnému problému s uplatnením sa na pracovnom trhu. Predčasný odchod zo školy patrí na Slovensku k najsilnejším predpokladom chudoby a vylúčenia.

Národný projekt Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave (VÚDPaP) sa venuje problému predčasného ukončenia školskej dochádzky (PUŠD). Ide o situáciu, keď žiaci a žiačky ukončia svoju školskú dochádzku pred získaním výučného listu alebo maturity. Ide o problém, ktorý sa každý rok týka niekoľkých tisíc žiakov a žiačok. Nižšie dosiahnuté vzdelanie má okrem zásadného dopadu na ich životy aj negatívny vplyv na verejné financie a ekonomiku. Cieľom národného projektu je zmapovať príčiny PUŠD na Slovensku, vytvoriť a overiť systém včasného varovania na pilotných školách a pripraviť systém včasného varovania na celoplošné zavedenie pre všetky základné a stredné školy. Cieľom je pomôcť školám rozpoznať žiakov a žiačky v riziku skôr, než zo školy odídu, a ponúknuť im cielenú podporu.

Predčasný odchod zo školy patrí na Slovensku k najsilnejším predpokladom chudoby a vylúčenia. Mladí ľudia bez výučného listu alebo maturity sa na našom trhu práce uplatňujú výrazne horšie ako v iných krajinách EÚ. Hlavnou motiváciou projektu je presunúť sa od pasívneho evidovania problému k včasnému rozpoznaniu rizika a cielenej prevencii. Slovenské školy dnes často zistia, že má žiak problém, až keď odíde. Cieľom je odovzdať učiteľom nástroj a podporu, vďaka ktorým rozpoznajú riziko o mesiace či roky skôr. Zistené čísla ukázali, že problém je oveľa väčší, ako sa doteraz predpokladalo. Hovoria, že na Slovensku každý rok predčasne ukončí školskú dochádzku minimálne 10-tisíc žiakov a žiačok. Títo mladí ľudia majú problém uplatniť sa na pracovnom trhu a až štyria z piatich zostávajú nezamestnaní. Vysoká miera nezamestnanosti ľudí s PUŠD má v druhom rade negatívny vplyv na verejné financie. Štátny rozpočet prichádza o minimálne 50 miliónov eur ročne, v slovenskej ekonomike je zároveň v súčasnosti neobsadených 80 až 100-tisíc pracovných miest.

Na projekte pracuje tím výskumníkov, dátových analytikov, koordinátorov v teréne a učiteľov v pilotných školách. V internom tíme pracuje 32 ľudí a v školách viac ako 120 učiteľov a odborných zamestnancov, ako sú psychológovia, špeciálni a sociálni pedagógovia a asistenti učiteľov. Priamou cieľovou skupinou projektu sú pedagogickí a odborní zamestnanci škôl a poradenských zariadení. Konečnými príjemcami sú žiaci a žiačky v riziku predčasného odchodu zo školy, najmä deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a z marginalizovaných komunít, a ich rodiny. Systém je však tvorený tak, aby slúžil všetkým deťom.

Analýza ukázala, že predčasný odchod sa netýka iba jednej skupiny. Projekt má celoslovenský dosah, terénnu prácu sústreďuje do Prešovského, Košického, Bratislavského a Trnavského kraja. Práve na východe Slovenska je koncentrácia škôl s vysokým podielom detí z marginalizovaných komunít a s vysokým rizikom predčasných odchodov najvyššia.

„Z pohľadu našej práce vidíme, že vzdelávanie zostáva jednou z najväčších bariér, ale zároveň aj najväčšou príležitosťou. Rómske deti z marginalizovaných komunít často vstupujú do školy s výrazným znevýhodnením ako jazyková bariéra, chudoba, chýbajúca predškolská príprava a systém im ho namiesto vyrovnávania nezriedka prehlbuje opakovaním ročníkov, zaraďovaním do odborov, ktoré nevedú ku kvalifikácii, a nízkymi očakávaniami. Výsledkom je, že podľa dostupných údajov viac ako dve tretiny mladých ľudí z marginalizovaných komunít odchádzajú zo vzdelávania bez výučného listu či maturity, a tým aj s výrazne horšími šancami na trh práce.“

- Juraj Čokyna, obsahový manažér projektu PUŠD