Nominácia za nezištnú a priamu pomoc dievčaťu, ktorému poskytla bezpečie, domov a ukázala cestu životom. Tento čin je odrazom jej dlhoročnej obetavej práce, ktorú vykonáva bežne – bez nároku na odmenu a mimo pozornosti verejnosti. Svojím nasadením mení životy ľudí v núdzi.

Františka Ondrašiková sa už viac než dve desaťročia venuje rómskym komunitám ako sociálna a komunitná pracovníčka, projektová manažérka aj pracovníčka s mládežou. Svoje poslanie objavila ešte počas vysokoškolského štúdia, keď sa zapojila do misijnej práce v marginalizovaných osadách. Odvtedy neúnavne pomáha ľuďom žijúcim v generačnej chudobe, presadzuje dôstojné podmienky a podporuje mladých, aby našli vlastnú cestu a stali sa lídrami vo svojich komunitách.

Jej dlhoročná práca zahŕňala zakladanie mládežníckych klubov, komunitných centier a programov na podporu talentov. Z mnohých mladých, s ktorými pracovala, sú dnes učitelia, sociálni pracovníci či aktivisti. Pomoc, ktorú poskytovala, bola často individuálna, osobná a nenápadná – no zásadná.

Mimoriadny je čin, za ktorý je nominovaná: prijala do svojho domova dievča v ohrození a poskytla mu bezpečie, stabilitu aj možnosť začať nový život. Nebol to jednorazový krok, ale dlhodobá starostlivosť, ktorá dievčaťu umožnila získať vzdelanie, sebavedomie aj pocit, že niekam patrí. Tento čin presne vystihuje jej prístup – tichú, vytrvalú a hlboko ľudskú podporu.

Dnes pôsobí v organizácii Projekt DOM.ov, kde vedie program svojpomocnej výstavby rodinných domov. Verí, že kvalitné bývanie je základom rovnocenného života, a pomáha rodinám získať legálne bývanie aj zručnosti potrebné na to, aby si ho udržali. V mnohých lokalitách prelamuje bariéry nedôvery a zdôrazňuje, že bývanie je kľúčom k budúcnosti detí.

Františka Ondrašiková je dôkazom, že aj jeden človek môže zásadne zmeniť životy rodín v núdzi, priniesť nádej a ukázať, že solidarita má konkrétnu podobu.

„Chcem, aby sme žili bližšie pri sebe. Dobré to bude, keď väčšina nerómskych rodín bude chodiť na kávu k Rómom a opačne. Keď už nebudeme riešiť, či som Róm alebo Neróm, ale oslovovať sa po mene.“

- Františka Ondrašiková, sociálna pracovníčka