Nadežda Malčeková, Bratislava

Nominácia poetky a prozaičky píšucej pod pseudonymom Nela Nezábudková za jej autobiografický román Dievčatko z kláštora a jeho pokračovanie Ďatelinka, v ktorých priamočiaro a autenticky cez svoj citový svet, zachytáva život vylúčených rómskych detí, či hľadanie vzájomných ciest, napriek bariéram.

Nadežda Malčeková, vyrastala na samote, v malej dedinke Župkov, pod horou v časti Báň, ležiacej v srdci kľakovskej doliny. Napriek tomu, že jej rodina bola chudobná, rodičom záležalo na vzdelaní svojich ôsmich detí.  Práve rodičom je dnes veľmi vďačná, za ich prístup a podporu. Napriek neľahkým podmienkam, vyrastala obklopená tichom a prírodou, ktorá sa stala jej útočiskom, kedykoľvek, keď prežívala ťažké chvíle. Snaží sa žiť v realite a celý svoj život vníma ako poslanie. V pred ju poháňa jej viera v Boha. Na ľudí sa pozerá očami svojej viery a v každom človeku hľadá dobro.

Prvýkrát začala písať na základnej škole, slohové práce, krátke veršíky o mame a prvé básne. Počas štúdia na gymnáziu sa naďalej venovala písaniu a čaro našla v písaní si denníka. Aj keď vyrastala obklopená súrodencami, spolužiakmi, nikdy nemala dôvernú kamarátku. Trápil ju pocit samoty a tak sa linajkový zošit a pero, stali jej dôverníkmi. Po úspešnej maturite začala pracovať v závode Preglejka. Dlho zbierala odvahu, no nakoniec sa rozhodla, že vstúpi do kláštora. Vycestovala do Poľska, len s nakreslenou mapou na lístku. V poľskom kláštore ako mníška strávila štyri roky.  Takmer dve desaťročia pôsobila v školstve ako pedagogická asistentka učiteľa. Začínala vo vylúčených komunitách na Pohroní a naposledy pôsobila v obci Demandice.

V roku 2020 vyšla jej prvá autobiografia Dievčatko z kláštora. Písanie samotnej knihy nebolo ľahké. V spomienkach sa musela vracať do obdobia, na ktoré sa snažila zabudnúť. Čitatelia majú možnosť spoznať život pani Malčekovej z čias, kedy pôsobila v kláštore, ale dozvedia sa aj to, ako pracovala s rómskymi komunitami na Horehroní. Vo svojej autobiografii sa snaží priblížiť vnútorný boj so sebou samou, hľadanie si miesta v živote, v spoločnosti, ako mladej Rómky cez vzťah s Bohom.

K napísaniu knihy, pod názvom Ďatelinka,  ju motivovala vlastná skúsenosti nespravodlivosti, voči jej deťom, ale aj práca pedagogickej asistentky a túžba búrať predsudky. Chcela povedať celému svetu, že pedagogický asistent, asistentka je pre všetky deti, bez rozdielu. Na každé dieťa sa pozerala očami matky, s pochopením a láskou nemeniť ich. Námety čerpala aj zo svojej minulosti, kedy počas školských čias, bola pre pedagógov len cigánkou, pritom sama prahla po vedomostiach. Túžila povedať spoločnosti, že aj rómska žena má v živote ťažkosti začleniť sa a nájsť pochopenie. Prihovoriť sa mladým Rómkam, že každá jedna, môže vyjsť zo svojho tieňa a dať o sebe vedieť.

Obe knihy sú mimoriadne svojou autentickoťou  a otvorenosťou. Prostredníctvom svojho príbehu autorka opisuje pocity väčšiny slovenských, sociálne vylúčených Rómov a Rómiek, pochádzajúcich z generačnej chudoby. Približuje okolnosti života rómskych detí zo sociálne vylúčeného prostredia. Zobrazujú zaužívané stereotypy majoritnej spoločnosti a vykresľujú cesty, ako nájsť porozumenie, napriek sociálnym, kultúrnym a jazykovým odlišnostiam. Ako sa stať úspešným a vymaniť sa z bludného kruhu generačnej chudoby. Romány vyšli v slovenskom aj rómskom jazyku.

V ostatnom období pani Malčeková pracovala na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity, v právnickej kancelárii a spolupracuje aj s rómskym národnodnostným vysielaním RTVS. Aktuálne už rok študuje na Právnickej fakulte Paneurópskej vysokej škole v Bratislave európske právo. Rada by dokončila pokračovaniu knihy Ďatelinka, ktorú píše už niekoľko mesiacov. Na jej životnej ceste jej držíme palce!